|
| |
Ak sa vám niečo na našej stránke nepáči, nachádzajú sa na nej rôzne chyby a podobne, napíšte mi.
Hrbatý dinosaurus bol predkom vtákov
V Španielsku našli dinosaurieho hrbáča. Bol to krok smerom k vtákom.
BRATISLAVA. Mohol by to byť medzistupeň medzi starodávnymi plazmi a dnešnými vtákmi. Aspoň tak hovoria vedci o novoobjavenom dinosaurovi, ktorého prezývajú hrbáč z Las Hoyas. Pozostatky jaštera, ktoré paleontológovia našli v západnom Španielsku, naznačujú, že výšku mal zhruba dva metre a dlhý bol približne šesť metrov. Vedci o tom informovali v magazíne Nature.
Dávny mäsožravec, ktorý vážil asi jeden a pol tony, bol vzdialeným príbuzným Tyrannosaura rexa. Pre vedcov je však nález zaujímavý najmä tým, že kostra pred 130 miliónmi rokmi žijúceho Concavenatora corcovatusa je zrejme najkompletnejšou dosiaľ nájdenou kostrou theropoda. V tejto podskupine dinosaurov sa kedysi vyskytovali dravce, mnohé sa však časom priklonili k rastlinnej potrave. Dnes sú ich potomkami vtáky.
Práve to by mohlo byť vysvetlením hrbu, ktorý dinosaurus niesol na svojom tele. Táto hrča aj zvláštne útvary na predných končatinách plaza naznačujú vývojový medzistupeň medzi plazmi a ich neskoršími lietajúcimi príbuznými.
Objavili nový druh dinosaura
Linheraptor exquisitus bol predátorom, ktorý dosahoval dĺžku dvoch metrov a žil v období vrchnej kriedy. Príbuzný bol Velociraptorom.
BRATISLAVA. Archeológom z Čínskej akadémie vied sa podarilo v autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko objaviť fosílie nového druhu dinosaura, ktorý bol blízkym príbuzným známeho Velociraptora.Nového dinosaura, ktorý žil počas vrchnej kriedy, pomenovali Linheraptor exquisitus.
Nájdená fosília Linheraptora sa skladá s takmer úplnej kostry vrátane jeho zubov a pazúrov. Práve vďaka týmto častiam sa ho vedcom podarilo zaradiť do čeľade Dromaeosauridae, kam patril aj Velociraptor. Linheraptor dosahoval dĺžku približne dvoch metrov a bol podobne ako ostatní zástupcovia tejto čeľade predátorom.
Napriek veľkej podobnosti s Velociraptorom však Linheraptor nebol jeho najbližším príbuzným.
Potvrdené: jaštery zabil náraz asteroidu
Vedci sa dohodli, že koniec nadvlády dinosaurov nakoniec predsa len spôsobilo mimozemské teleso. Až pätnásťkilometrový objekt dopadol na územie dnešného Mexika.
Pôvodný agentúrny článok sme o 14:00 nahradili textom z tlačeného vydania SME.
BRATISLAVA. Na planéte vládli asi 160 miliónov rokov. Jediná udalosť to však zmenila a príležitosti sa našťastie chopili cicavce, z ktorých pochádza aj človek. Tou udalosťou bola zrážka Zeme so skoro pätnásťkilometrovým vesmírnym telesom.
Asi pred 65 miliónmi rokov dopadlo na území dnešného Mexika a vyhĺbilo asi 180-kilometrový kráter Chicxulub na Yucatánskom polostrove.
Stará hypotéza
Že koniec éry dinosaurov spôsobil dopad asteroidu alebo kométy, to sa teraz vedci dohodli po viac ako dvadsaťročnom výskume. Aj keď táto hypotéza bola vždy najpravdepodobnejšia a deti sa ju dokonca učia v školách, nedávno sa objavili aj názory, že za koniec dinosaurov môže silný výbuch indického supervulkánu či nebodaj baktérie alebo riasy.
Zložité počítačové modely však sopečnú aktivitu vylúčili.
Na konferencii v Spojených štátoch sa tak 41 významných vedcov zhodlo, že odpoveď je jednoznačná - zrážka. Zverejnili to v časopise Science.
Polovica druhov zmizla
Dôkazy po celom svete o tomto náraze naznačujú, že kozmické teleso narazilo do našej planéty kolmo a zhruba dvadsaťkrát rýchlejšie, než je rýchlosť vystrelenej guľky. Náraz tak mal silu ako miliarda atómových bômb zhodených na Hirošimu.
Zvieratá, ktorá sa dokázali ukryť pred okamžitým ugrilovaním, však tiež väčšinou neprežili. Nasledovali rozsiahle planetárne požiare, extrémne silné zemetrasenia a zosuvy pôdy, ktoré spôsobovali veľké vlny cunami. Do atmosféry vyvrhnutý prach zatemnil oblohu a spôsobil globálne ochladenie.
Výsledkom bolo zmiznutie asi polovice živočíšnych a rastlinných druhov i príležitosť pre cicavce.
Mamuty nezabili ľudia, ale klíma
Veľké srstnaté cicavce zrejme zabil úbytok pastvín. Počítačové modely hovoria, že nemali dosť potravy.
BRATISLAVA. Občas sa to používalo ako jeden z príkladov ľudskej nadvlády či krutosti. Príbeh hovoril o mamutoch a našich predkoch, ktorí mali tieto obrovské cicavce vyhubiť. Pre ich mäso a teplú srsť ich lovili tak dlho, až prakticky žiadne nezostali. Teraz sa ukazuje, že to môže byť mýtus.
Človek za vymretie veľkých cicavcov pravdepodobne nemohol. Príčinou konca éry mamutov bola zmena klímy.
Globálne oteplenie
Jestvuje množstvo hypotéz, prečo došlo k zmiznutiu symbolu ľadovej doby. Okrem rastúceho vplyvu človeka sa spomínala nielen zmena klímy, ale aj nejaká veľká katastrofická udalosť – napríklad dopad meteoritu či výbuch sopky. Medzinárodný tím vedcov teraz tvrdí, že túto debatu ukončili: môže za to klíma. Po najchladnejšej fáze poslednej ľadovej doby, asi pred 21-tisíc rokmi, nastal úbytok rozsiahlych plôch pastvín.
Po niekoľkých tisícročiach to vyústilo do faktu, že slonom príbuzné tvory – predtým obývajúce rôzne oblasti sveta – žili už iba na severe Sibíri. Len tam dokázali nájsť dostatok potravy.
Pred štyritisíc rokmi však vymreli aj tam.
Bylinožravce mali smolu
„Naše výsledky naznačujú, že meniaca sa klíma vďaka efektu, ktorý mala na vegetáciu, bola kľúčom k redukcii a vyhynutiu mamutov. Podobne ako ďalších veľkých bylinožravcov,“ povedal pre BBC Brian Huntley z Durhamskej univerzity. K týmto výsledkom dospeli vedci na základe počítačových modelov. Spojili v nich údaje o meniacej sa klíme za posledných 42-tisíc rokov so znalosťami o raste rastlín.
Suché a studené prostredie spolu s menšou koncentráciou CO2 viedlo najskôr k výhodným výsledkom pre veľké cicavce. Rástlo menej stromov a pribudlo pastvín. Ako sa však klíma otepľovala a stávala sa vlhkejšou, rozširovali sa stromy na úkor pasienkov.
To ohromným bylinožravcom nevyhovovalo. „Veríme, že strata zásob potravy bola hlavným faktorom,“ dodal Huntley podľa ScienceDaily.
Cesta pre človeka
Nestratili sa však len mamuty. Nástup súčasnej medziľadovej doby pred asi 11500 rokmi mal na svedomí množstvo ďalších cicavcov. Veľké druhy ustupovali naprieč severnou Euráziou a Amerikou. Ohromné bylinožravce ako mamuty či srstnaté nosorožce napokon nasledovali aj ich prirodzení nepriatelia, týmto spôsobom zrejme vyhynuli jaskynné levy či medvede.
Keď sa doba ľadová končila, ľadovce ustupovali a vznikal priestor pre lepšie prispôsobivé druhy. Človeku to umožnilo prejsť na pestovanie plodín a sofistikovanejšiu deľbu práce, čo zase viedlo k vzniku prvých kultúr, civilizácií, ríš či impérií.
Prvá bola sliepka. Až potom vajce
BRATISLAVA. Britskí vedci veria, že rozlúskli otázku, ktorá už roky trápi ľudstvo: bolo skôr vajce alebo sliepka?
Prišli na to, že tvorba vajec je možná len vďaka proteínu - takzvanému ovocledidinu-17 -, ktorý sa nachádza v slepačích vaječníkoch. Proteín je dôležitý na spustenie kryštalizácie - mení uhličitan vápenatý na kryštáliky kalcidu, z ktorého sa skladajú škrupiny vajec. Prišla na to skupina vedcov z univerzít v Sheffielde a Warwicku.
"Dlho sa predpokladalo, že vajcia boli prvé. Ale dnes máme vedecký dôkaz, že sliepka bola skôr." povedal Colin Freeman z katedry materiálového inžinierstva Sheffieldskej univerzity.
Nie úplne presvedčivé
Freeman však pre CNN priznal, že zistenia ešte nie sú úplne presvedčivé. Škrupiny boli totiž na Zemi ešte pred príchodom sliepok. Tvorili ich dinosaury a aj ich predchodcovia.
Ovocledidin-17 bol objavený už dávnejšie, no jeho účel bol dlho nejasný. Vedci tentoraz použili superpočítač na simulovanie procesu biomineralizácie, čiže tvorby minerálnych látok vo vnútri organizmov, a zistili, že proteín urýchľuje tvorbu vaječnej škrupiny.
Hľadajú niečo iné
Vedci však zámerne neskúmali, či bola skôr sliepka alebo vajce. Zameriavali sa výlučne na to, ako vzniká vaječná škrupina. Zaujímavé podľa nich je, že rôzne vtáčie druhy používajú rôzne proteíny na tú istú vec.
John Harding, ktorý sa tiež podieľal na výskume, tvrdí, že nové zistenia budú mať praktické využitie. "Pochopenie toho, ako sliepky tvoria škrupinu je samo o sebe fascinujúce. Môže nás priviesť k vytvoreniu úplne nových materiálov," povedal.
Gorily sú ako deti. Hrajú naháňačku
Vedci zistili, že ľudoopy sa hrajú ako deti. Pripomína to hru na chytačku.
BRATISLAVA. Nižšie postavený jedinec v skupine príde k vyššie postavenému, udrie ho a uteká preč. Samec sa rozbehne, udrie nižšie postaveného a uteká zase on. Niečo vám to pripomína? Obdobu ľudskej naháňačky hrávajú aj gorily. Zistil to medzinárodný tím vedcov, ktorí skúmali trojročnú videodokumentáciu správania rôznych skupín týchto primátov.
Na záberoch si vedci všimli, že hominidi pripomínajú naše deti. Naháňajú sa a vymieňajú si úlohy. Vedci podľa štúdie v magazíne Biology Letters navyše tvrdia, že takéto správanie umožňuje beztrestne zaútočiť nižšie postaveným jedincom v spoločenskom rebríčku na tých vyššie postavených.
„Nielenže gorily udreli svojich spoluhráčov a potom ušli nimi naháňaní,“ povedala pre denník Daily Telegraph autorka výskumu Marina Davila Rossová. „Tiež si vymenili úlohy, keď nastal úder. Teda prenasledovateľ sa zmenil na naháňaného a naopak.“
To môže podľa vedcov predstavovať aj učenie, ako prenasledovať korisť či unikať pred predátormi. Pravdepodobne však tiež slúži na testovanie fyzickej sily jedincov ešte predtým, ako dôjde k naozajstnému súboju. Vedci však nevylučujú ani verziu, že môže ísť iba o zábavu.
Vedci zapli myšiam homosexualitu
Juhokórejskí vedci spôsobili lesbické správanie myší. Určujú ho gény.
BRATISLAVA. Homosexualita je vrodená, aspoň pri myšiach. Aj takto sa dá interpretovať výskum juhokórejských vedcov z Pokročilého inštitútu pre vedu a technológie v meste Daejeon. Laboratórnym myšiam dokázali v embryonálnom štádiu vypnúť funkciu génu, čo spôsobilo lesbické správanie pokusných zvierat.
Zaujímali ich ženy
Chankyu Park spolu s tímom znefunkčnili v ranom vývojovom štádiu hlodavcov takzvaný FucM gén, ktorý podľa magazínu New Scientist dodáva cukor fukózu do proteínov a podieľa sa aj na regulácii hladiny estrogénu.
Myši ženského pohlavia sa potom v dospelosti správali ako mužské jedince, nezaujímali sa o samčí moč a snažili sa spáriť so samičkami. Ich mozog sa vyvinul ako mozog mužského jedinca.
Budú dobrovoľníci?
Myši sú, rovnako ako človek, cicavce. To môže naznačovať, že podobným spôsobom sa správa aj ľudský mozog. Ďalším štádiom výskumu je zistiť, ako príbuzné mechanizmy vplývajú na sexuálnu orientáciu ľudí. Park však tvrdí, že bude ťažké „nájsť dostatočný počet dobrovoľníkov“.
Problémom tiež je, že mozog mužským robí u človeka testosterón, vplyv estrogénu nie je až taký dôležitý. Niektoré gény pri myšiach môžu tiež fungovať inak. „Je však iba otázkou času, kým biológovia nájdu gén, ktorý ovplyvňuje sexuálnu orientáciu u ľudí,“ povedal pre New Scientist neurovedec Simon LeVay.
Druh veľrýb čoskoro vymrie
Menšiu z dvoch populácií Eubalaena japonica tvorí už len 31 jedincov.
BRATISLAVA. Jedna z posledných dvoch populácií veľryby druhu Eubalaena japonica sa zmenšila na 31 jedincov, z ktorých je len osem samíc. Ide o najmenšiu veľrybiu populáciu na svete, ktorej hrozí skoré vyhynutie. Tvrdia to americkí vedci z Alaska Fisheries Science Center, ktorí monitorovali počet týchto veľrýb od roku 1998.
Veľryby dorastajú do dĺžky až 18 metrov a vyskytujú sa v severnej časti Tichého oceánu. Tam ich až do 19. storočia žilo niekoľko desiatok tisíc, počas nasledujúcich dvoch storočí ich ľudia takmer vyhubili. Súčasný stav odzrkadľuje nadmerný lov v minulosti, rovnako ako aj neúspešné snahy o záchranu tohto druhu.
Nemôžeš, krútila hlavou opica
Šimpanzy sa podobajú na človeka. Krútia hlavou, ak nesúhlasia.
BERLÍN, BRATSLAVA. Šimpanz bonobo gestikuluje podobne ako človek. Používa vrtenie hlavy vtedy, keď s niečím nesúhlasí. Zistili to nemeckí vedci z Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu.
Odborníci dosiaľ predpokladali, že gestá v negatívnom kontexte a na zabránenie vykonania nejakej akcie pravdepodobne používajú iba ľudia. Nemecký tím pod vedením Christel Schneiderovej však v lipskej zoologickej záhrade nafilmoval šimpanziu matku Ulindi, ako sa pokúša svojej dcére Liuze zabrániť v hre s jedlom. Na viaceré pokusy, aby nechala kúsok póru na pokoji, však nereagovala.
„Ulindi nakoniec potriasla hlavou pred mláďaťom,“ povedala BBC Schneiderová. Matka potom kúsok zeleniny zahodila.
„Naše pozorovania šimpanzov bonobo sú prvé, ktoré dokazujú preventívne potriasanie hlavou,“ vysvetľuje vedkyňa. V komunikácii vyšších primátov pritom už bolo zdokladované prikyvovanie či ukláňanie. Tieto pohyby však viedli k nejakej činnosti, nikdy nemali konaniu zabrániť.
Šimpanzy smútia za mŕtvymi
Ľudoopy si smrť uvedomujú podobne ako ľudia. Chorých ošetrujú, za mŕtvymi smútia.
BRATISLAVA. Pansy mala päťdesiat rokov. Jedného dňa sa prestala zaujímať o okolie, menej sa hýbala, nechutilo jej jesť. Navštevovať ju začala jej dvadsaťročná dcéra Rosie, ošetrovala ju, spávala neďaleko. No jedného dňa začala nepravidelne dýchať. Tesne pred smrťou sa okolo nej zhromaždili príbuzní, dcéra ostala pri mŕtvom tele celú noc.
Toto nie je smutný ľudský príbeh, je to výjav zo života šimpanzov, ktorý sa v novembri roku 2008 odohral v škótskom Blair Drummond Safari parku. Ošetrovatelia odstránili telo mŕtveho primáta až na druhý deň a umožnili tak vedcom sledovať správanie ľudoopíc. Zistili, že ich reakcie na smrť sú podobné ako u človeka. Odborníci to tvrdia v novej štúdii, ktorú uverejnil magazín Current Biology.
Málo zvierat si uvedomuje smrť
Len veľmi málo zvierat pritom smúti za svojimi zosnulými druhmi. Vie sa, že smrť príbuzných ovplyvňuje správanie afrických slonov a isté prejavy sa čakali aj u vyšších primátov. Vedci teraz tento predpoklad potvrdili, šimpanzie matky zrejme mŕtve telá svojich druhov ukazujú aj svojim potomkom.
„Niečo z ich správaní je prekvapivo rovnaké ako ľudská reakcia na smrť a umieranie," povedal internetovému vydaniu magazínu Science psychológ James Anderson z University of Stirling, ktorý viedol tím vedcov pozorujúcich reakcie šimpanzov v prípade zo škótskeho parku. „Jasne sme podcenili povedomie o smrti u šimpanzov," povedal aj Christophe Boesch, primatológ na nemeckom Inštitúte Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu.
Je to zároveň ďalší dôkaz, že šimpanzy sú ľuďom oveľa viac podobní, ako sa myslelo ešte pred pár desaťročiami. Systematicky dokážu používať nástroje, dokážu sa naučiť primitívnej (znakovej) reči, v prípade súbojov o teritórium uzatvárajú koalície a dokážu zosadiť neschopných vodcov skupiny.
|
|
|
