OdporúčameZaložiť web alebo e-shop
aktualizované: 23.03.2012 10:31:41 

Pweb - zábava a informácie

Články
Ak sa vám niečo na našej stránke nepáči, nachádzajú sa na nej rôzne chyby a podobne, napíšte mi. TEXT

Vesmír

Zem minul malý asteroid

Neďaleko Zeme preletel menší asteroid. Teoreticky mohol planétu trafiť, bol však primalý na väčšie škody.

BRATISLAVA. Volá sa 2010 TD54, objavili ho len v sobotu a teoreticky mohol zasiahnuť Zem. Päť- až desaťmetrový asteroid preletel v utorok okolo obeda v tesnej blízkosti našej planéty.

Keďže však astronómovia nepoznali jeho presnú dráhu, Zem mohol trafiť. Vzhľadom na jeho veľkosť by však zrejme nedošlo k väčším škodám.

„Malá vesmírna skala takejto veľkosti by zhorela v atmosfére a na zemi by nespôsobila žiadnu škodu," píše na svojom Twitteri Asteroid Watch, program amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír NASA.

Odborníci si mysleli, že kus kozmického kameňa Zem podľa všetkého minie. NASA dokonca vylúčila zrážku so Zemou. Vzdialenosť medzi asteroidom a Zemou však bola menšia ako 45-tisíc kilometrov, čo je na vesmírne pomery veľmi blízko.

Asteroid bol totiž k Zemi oveľa bližšie ako Mesiac, čo v kozmických mierkach znamená prakticky „za rohom". Pri maximálnom priblížení sa kozmické teleso malo nachádzať niekde nad juhovýchodnou Áziou.

Asteroid 2010 TD54 teoreticky mohol poškodiť niektoré satelity. Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS však ohroziť nemal, tá krúži vo výške približne 350 kilometrov nad Zemou.

Veľkú škodu by Zemi spôsobil asteroid, ktorý by mal desiatky až stovky metrov. Lokálne katastrofy by spôsobil asteroid s rozmermi cez sto metrov, ešte väčšie telesá by teoreticky mohli spôsobiť globálnu kataklizmu.

Asteroid  2010 TD54 by mohol trafiť Zem. Je však primalý na väčšie škody.

Vedci našli planétu podobnú Zemi

Dvadsať svetelných rokov od našej planéty leží Gliese 581 g. Pripomína druhú Zem. Podmienky má zrejme vhodné aj na život.

BRATISLAVA. „Z tohto vzdialeného bodu nevyzerá Zem obzvlášť zaujímavo. Ale pre nás je iná.“ Týmito slovami v roku 1994 opísal Carl Sagan našu planétu, ktorú ako vzdialenú bodku na kozmickom pozadí nasnímala americká sonda Voyager 1. Slávny vedec a popularizátor zrejme netušil, že čosi podobné budeme o niekoľko rokov vyhlasovať aj o ďalšom telese.

O takom, ktoré sa bude ponášať na našu planétu až tak, že vedci začnú hovoriť o „stopercentnej šanci na život“. Astronómovia totiž našli kamennú exoplanétu Gliese 581 g, ktorá je najlepším kandidátom na „druhú Zem“. Oznámili to v magazíne Astrophysical Journal.


Najvzrušujúcejší objav

Honba za exoplanétami, teda planétami krúžiacimi okolo svojich materských hviezd v iných sústavách, odštartovala skoro pred dvadsiatimi rokmi. Prvé objekty objavili vedci začiatkom deväťdesiatych rokov, od roku 1995 nachádzali ďalšie planéty krúžiace okolo hviezd. Dnes sme ich objavili asi päťsto.

„Predpokladáme, že ich môže byť veľa,“ hovorí Aleš Kučera, riaditeľ Astronomického ústavu SAV. „Sú miliardy hviezdnych kandidátov. A z počtu objavených exoplanét vieme zhruba odhadnúť počet neobjavených.“

So zvyšujúcim sa počtom takto nájdených planét sa stále viac rozprávalo o takej, ktorá by pripomínala náš domov. Ktorá by mala šancu na vodu aj na atmosféru, vhodné gravitačné podmienky i správne teplo. A ktorá by krúžila okolo hviezdy v správnej vzdialenosti, čo by  umožňovalo život.

„Túto túžbu poháňa, že vieme, že o 4 a pol miliardy rokov Slnko vyhasne,“ vysvetľuje Kučera. „Hľadáme preto miesto, kam by sme sa mohli premiestniť. Ale zároveň aj odpoveď na filozofickú otázku, či sme vo vesmíre sami.“

Svätý grál astronómie?

Teraz astronómovia zrejme takúto planétu objavili. Leží vo vzdialenosti asi dvadsať svetelných rokov (zo Zeme k Slnku je to asi osem minút a dvadsať sekúnd) v súhvezdí Váhy a obieha svojho červeného trpaslíka. Je jednou zo šiestich dosiaľ známych exoplanét v tejto sústave. „Je to najvzrušujúcejší objav exoplanéty, aký som dosiaľ videl,“ komentoval odhalenie objektu planetárny geofyzik James Kastin pre New Scientist.

Vedci v havajskom Keckovom observatóriu pozorujú podobné objekty už viac než desať rokov. Dva obrovské zrkadlové teleskopy pod patronátom amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír teraz priniesli vytúžený výsledok. Obývateľná exoplanéta však neznamená, že život na planéte vedci potvrdili. „Sme ďaleko od kroku, že život na takýchto exoplanétach určite je,“ vysvetľuje Kučera. „Vieme len povedať, že byť môže.“

Druhá Zem je preto trochu zveličením. Gliese 581 g obehne trpaslíka raz za 37 dní a stále je k nemu natočená jednou stranou. Znamená to, že planéta s asi trojnásobkom hmoty Zeme môže mať na privrátenej strane teplotu okolo sedemdesiat stupňov, na odvrátenej približne mínus tridsať. Ak by však  planéta mala atmosféru, vietor by tieto teplotné rozdiely značne zmierňoval.

Keby sme sa na tejto planéte rozhodli žiť, najpríjemnejšie by nám bolo na rozhraní strán. A možno aj mimozemšťanom.


Mesiac Phobos asi pochádza z Marsu

Prirodzené družice Marsu zrejme nie sú asteroidy. Sú to zvyšky po náraze do červenej planéty.

BRATISLAVA. Mars má dva mesiace – Phobos a Deimos. Odborníci však dosiaľ predpokladali, že sú to asteroidy, ktoré červená planéta zachytila z pásu medzi Marsom a Jupiterom.

Údaje z európskej sondy Mars Express však naznačujú, že prinajmenej väčší z Marsových mesiacov, Phobos, vznikol z pozostatkov materskej planéty. Skaly vyrazené do kozmu pravdepodobne po zrážke s iným veľkým vesmírnym telesom sa na obežnej dráhe sformovali a vytvorili nepravidelný mesiac. Ten objavil americký astronóm Asaph Hall v roku 1877.

Tvrdenia vedcov, ktoré prezentovali na medzinárodnej konferencii v Ríme, podporujú pozorovania pomocou infračerveného spektrometra na palube sondy. Ukázali, že jestvuje veľmi malá zhoda medzi skalami na Phobose a meteoritmi z pásma planétok, ktorých pozostatky našli na Zemi.

Na Phobose zároveň našli fylosilikáty, ktoré sa formujú len v prítomnosti tečúcej vody a ktoré objavili aj na Marse. Navyše, ani hustota Phobosu sa nezhoduje s hustotou nám dosiaľ známych asteroidov.

Nové údaje však podľa vedcov pripúšťajú možnosť, že Phobos vznikol z pozostatkov predchádzajúcej prirodzenej družice Marsu. Tú mohli roztrhať gravitačné sily planéty.


Druhú Zem možno objavia už budúci rok

Päťdesiat percent. Taká je pravdepodobnosť, že už na budúci rok objavia astronómovia vo vesmíre planétu, ktorá sa bude ponášať na našu Zem.

SANTA CRUZ. Prvú obývateľnú planétu mimo hraníc našej slnečnej sústavy sa astronómom podarí objaviť už v prvom polroku budúceho roku. Šance na to sú 50-percentné.

Túto odvážnu prognózu vyslovili v článku, ktorý vyjde 4. októbra v časopise PLoS ONE, Gregory Laughlin z Kalifornskej univerzity v Santa Cruz a Samuel Arbesman Harvardovej univerzity.

Pravdepodobnosť objavenia takéhoto telesa (exoplanéty) bude postupne rásť. Do roku 2020 sa zvýši na 75 percent, v roku 2264 dosiahne až 95 percent.

Stovky exoplanét už poznáme

Laughlin a Arbesman vychádzali pri svojej prognóze z údajov o stovkách doteraz objavených exoplanét. Vedci vypracovali vzorec, podľa ktorého z povrchovej teploty a hmotnosti takejto planéty vypočítali pravdepodobnosť, že je obývateľná.

Okrem iného vychádzali z predpokladu, že teplota sa musí pohybovať v úzkom rozpätí od 250 do 400 Kelvinov (od mínus 23,15 do 127 stupňov Celzia), čo súvisí s domnienkou, že život nemôže existovať bez vody v kvapalnom skupenstve.

Obývateľnosť planéty súvisí aj s jej veľkosťou - ideálne je, ak má približne rozmery Zeme. Obaja vedci štatisticky analyzovali mieru obývateľnosti 370 exoplanét, aby zistili, aká je pravdepodobnosť objavenia "druhej Zeme" v nasledujúcich rokoch. Použili pritom metódu tzv. bootstrappingu, keď sa z nejakej množiny vyberajú náhodné vzorky a štatisticky sa analyzujú.

Ťažko je predpovedať pokrok

Do svojich úvah vedci zahrnuli aj dve metódy objavovania exoplanét: meranie radiálnej rýchlosti (rýchlosť objektu v smere línie spojenej s pozorovateľom) a tranzitnú metódu (tranzit je jav, pri ktorom jedno astronomické teleso prechádza popred druhé).

"Samozrejme je chúlostivé predpovedať vedecký a technologický pokrok v budúcnosti," konštatujú Laughlin a Arbesman.  V tejto súvislosti upozornili na existenciu Moorovho zákona v informatike, ktorý hovorí, že zložitosť integrovaných obvodov sa zdvojnásobuje každých 24 mesiacov, pričom cena ostáva konštantná.

Sformuloval ho v roku 1965 Gordon E. Moore, budúci spoluzakladateľ firmy Intel a experti predpokladajú, že bude platiť ešte nejaký čas.

Nasledujúce mesiace a roky ukážu, či Moorov zákon platí aj pre vedecké objavy. Laughlin a Arbesman pritom nečakajú zázraky ani od Keplerovho vesmírneho teleskopu, ktorého jedinou úlohou je hľadanie planét podobných Zemi.

Navyše počet doteraz objavených exoplanét je príliš malý na to, aby sa dal štatisticky vyhodnotiť.

 


Čína pošle druhú sondu na Mesiac

 

Družica, ktorú nazvali Chang'e-2, by mala pomôcť Číne dostať sa medzi vesmírne veľmoci. Malo by ísť o prípravu na pristátie bez ľudskej posádky, ktoré je naplánované na rok 2013.

BRATISLAVA. Čína do konca roka 2010 vyšle do vesmíru svoju druhú sondu zameranú na prieskum Mesiaca, čím posilní šance krajiny stať sa vesmírnou veľmocou schopnou pristáť na Mesiaci, uviedli v piatok tamojšie štátne médiá.

Inžinier Wu Weiren, ktorý dozerá na čínsky program prieskumu Mesiaca, uviedol, že práce na mesačnej družici Chang'e-2 "plynulo napredujú".

Názov mesačnej družice Chang'e je odvodený od mýtickej čínskej bohyne, ktorá mala odletieť na Mesiac. Úspešná misia Chang'e-2 bude znamenať ďalší pokrok v pláne Číny, presadiť sa ako vesmírna veľmoc rovnako ako Spojené štáty či Rusko.

V roku 2003 sa Čína stala treťou krajinou po USA a Rusku, ktorá do vesmíru vyslala človeka na palube vlastnej rakety. V októbri 2005 poslala na obežnú dráhu Zeme dvojčlennú posádku a v roku 2008 sa uskutočnil prvý výstup do otvoreného vesmíru.

Čína údajne uvažuje nad pristátím na Mesiaci niekedy v rokoch 2025-2030. V októbri 2007 vyslala Čína do vesmíru prvú mesačnú družicu - Chang'e-1. Wu vo vyhlásení uviedol, že Chang'e-2 poletí vo vzdialenosti len 15 kilometrov nad povrchom Mesiaca a bude testovať svoju technológiu a schopnosti, ktoré by mali byť prípravou na pristátie bez ľudskej posádky.

Podľa pôvodných čínskych vyhlásení by k nemu malo dôjsť niekedy v roku 2013.


Okolo Zeme preleteli dva asteroidy

Krátko po sebe preleteli v stredu a vo štvrtok okolo Zeme dva asteroidy. Podobná udalosť je raritou.

PASADENA. Dva malé asteroidy, objavené len pred niekoľkými dňami, mali preletieť okolo Zeme zhruba 12 hodín po sebe - v stredu na poludnie a krátko po polnoc. Oznámil to americký Národný úrad pre letectvo a vesmír NASA.

Zrážka objektov s našou planétou podľa vedcov nehrozí.

Asteroidy s priemerom niekoľkých metrov odhalil v nedeľu teleskop v americkom štáte Arizona. Zem minuli vo vzdialenosti menšej než je vzdialenosť Mesiaca, čo je pomerne bežné, no nezvyčajný je prelet dvoch takýchto telies v takom krátkom čase za sebou, uviedla NASA.


Asteroid 2010 RX30 s predpokladanou veľkosťou desať až 20 metrov sa mal dostať do vzdialenosti 248-tisíc kilometrov od Zeme v stredu o 11.51 h SELČ. Druhý asteroid, ktorý dostal názov 2010 RF12 a meria šesť až 14 metrov, mal preletieť vo vzdialenosti asi 79-tisíc kilometrov vo štvrtok o 0.12 h SELČ.

Viditeľné mali byť stredne veľkými amatérskymi teleskopmi.

 


Sonda mohla zničiť dôkazy o živote na Marse

Americká sonda Viking tvrdila, že na Marse nie sú pre život typické látky. Mohla ich zničiť.

BRATISLAVA. V polovici sedemdesiatych rokov to bolo sklamanie. Na Marse pristála v roku 1976 americká sonda Viking 1, odobrala vzorky pôdy a po ich zahriatí zistila, že na červenej planéte nie je život. Dokonca chýbali aj na uhlík bohaté molekuly, ktoré by možnosť mimozemského života aspoň naznačovali.

Teraz vedci zistili, že podobné závery mohli byť predčasné. Tvrdia to v magazíne Journal of Geophysical Research - Planets. Ak by totiž aj na Marse život bol, Viking ho zrejme zničil. Dôvodom je údajne prítomnosť perchlorátu, o ktorom v minulom storočí odborníci netušili. Túto chemickú látku však na Marse objavila sonda Phoenix v roku 2008.

Vedci sa preto rozhodli znovu nasimulovať experiment Vikingu a vybrali sa do čílskej púšte Atacama, ktorá má podobné podmienky ako Mars. Do pôdy potom pridali perchlorát a urobili s ňou to, čo pred desiatkami rokov Viking.

Výsledky boli podobné ako v roku 1976, navyše vedci zistili, že takýto experiment by zničil všetky organické látky.

Podľa odborníkov to však neznamená, že na Marse život bol alebo stále je. Pravdepodobne to však znamená, že perchlorát bol aj vo vzorkách zo sedemdesiatych rokov a mohol skresliť výsledky.

 


Gigantické čierne diery zrejme vznikli krátko po veľkom tresku

LONDÝN. Gigantické čierne diery nachádzajúce sa v galaxiách, mnohé nespočetne krát hmotnejšie ako naše Slnko, pravdepodobne vznikli krátko po veľkom tresku. Naznačuje to nový výskum, o ktorom informuje časopis Nature.

Superpočítačové simulácie naznačujú, že podmienky pre vznik a rast týchto obrov boli zrejme stanovené v hre zlučovania galaxií, keď bol vesmír starý len niekoľko sto miliónov rokov.

Tisíckrát veľké Slnká

Tím pod vedením Lucia Mayera v modeloch zistil, že kolízia a zlúčenie dvoch masívnych mladých galaxií mohli vytvoriť obrovský disk rotujúceho plynu. Tento disk sa mohol stať nestabilný a zrútiť sa sám do seba, pričom vznikla obrovská hviezda desiatky tisíc krát hmotnejšia ako Slnko.

Keď táto hviezda skolabovala do podoby čiernej diery, bola dosť veľká na to, aby pohlcovala plyny v miere potrebnej na dosiahnutie supermasívnej veľkosti, ktorá jej umožňovala prežiť až do súčasnosti. Predpokladá sa, že obrovské čierne diery sa nachádzajú v centrách väčšiny veľkých galaxií. Pochopenie toho, ako vznikli a vyvíjali sa, je hlavnou otázkou astrofyziky.

Vzťah s galaxiami

"Existuje úžasný vzťah medzi čiernymi dierami a ich galaxiami," konštatovala profesorka Marta Volonteriová z University of Michigan pre televíznu stanicu BBC. "Zakaždým, keď hľadáte v galaxii (supermasívnu) čiernu dieru, nájdete ju; a hmotnosť čiernej diery je typicky 1000-krát menšia ako hmotnosť tejto galaxie."

Volonteriová je autorkou teórie overovanej profesorom Mayerom na univerzite v Zürichu. Tá spochybňuje myšlienku, že galaxie rástli hierarchicky - v malých krokoch, v ktorých gravitácia formovala malé množstvá hmoty do postupne väčších štruktúr. "Naše výsledky ukazujú, že veľké štruktúry, ako galaxie a čierne diery - vznikli v dejinách vesmíru rýchlo," povedal člen tímu Stelios Kazantzidis z Ohio State University.

Ak tomu tak naozaj je, bude to mať významné dôsledky. "Napríklad štandardnú myšlienku, že vlastnosti galaxie a hmotnosť centrálnej čiernej diery rastú paralelne, bude musieť byť revidovaná," uviedol Kazantzidis.

 


Vedci objavili systém podobný Slnečnej sústave

ŽENEVA. Európski astronómovia oznámili, že objavili hviezdny systém obsahujúci najmenej päť planét podobných Neptúnu. Existuje však možnosť, že v systéme sú ešte dve ďalšie planéty a jedna z nich by mohla byť vôbec najmenšou planétou, akú poznáme mimo slnečnej sústavy.

Systém by mohol byť podobný Slnečnej sústave nielen počtom planét, ale aj ich pravidelným usporiadaním. Christophe Lovis z Ženevskej univerzity informoval, že objav urobili švajčiarski, francúzski a nemeckí vedci teleskopom v Európskom južnom observatóriu (ESO) v Čile.

Planéty obiehajú okolo Slnku podobnej hviezdy nazývanej HD 10180, vzdialenej asi 127 svetelných rokov, v súhvezdí Vodný had. Šesť z nich možno označiť za veľké planéty s hmotnosťou 13 až 25 násobne väčšou ako Zem. Päť z nich je zhruba porovnateľných s Neptúnom.

"V podstate sú zložené z kameňa a ľadu. Majú pevné jadro. Vyššie sa nachádza vrstva plynu, s najväčšou pravdepodobnosťou vodíka a hélia. Pravdepodobne teda nie sú obývateľné," komentoval Christophe Lovis.

Šiesta planéta je pravdepodobne podobná Saturnu a ďalšia obiehajúca veľmi blízko hviezdy, má predpokladanú veľkosť iba 1,4-násobku hmotnosti Zeme.

 


Slnečná sústava je možno staršia, ako sa myslelo

PARÍŽ. Naša slnečná sústava je možno o dva milióny rokov staršia ako sa doteraz vedci domnievali. Dôkaz o tom by mal poskytnúť 1,5-kilogramový meteorit, ktorý našli v roku 2004 v marockej púšti.

Meteorit totiž obsahuje takzvaný reliktný minerál, jednu z najstarších známych pevných látok, ktoré sa vytvorili po vzniku nášho Slnka. Analýzy ukazujú, že meteorit vznikol pred 4,45682 miliardami rokov, čo znamená, že ide o najstarší známy objekt, aký pozemšťania kedy našli.

Podľa tohto nálezu to vyzerá, že by naša slnečná sústava mala byť asi o 300 000 až 1 900 000 rokov staršia, ako sa doteraz myslelo. O náleze píše najnovšie číslo magazínu Nature Geoscience, ktoré vychádza v nedeľu.

 


Vesmír sa rozpína, zomrie na podchladenie

Vedci zrejme potvrdili, že vesmír sa rozpína. A toto rozpínanie sa zrýchľuje. Môže za to tmavá energia.

BRATISLAVA. Pozrite sa niekedy v noci a v prírode na oblohu. Uvidíte úžasné divadlo plné žiariacich objektov. Vesmír na prvý pohľad vyzerá ako nádherné miesto plné hviezd, hmlovín či galaxií. A teraz na takúto romantickú predstavu zabudnite: vesmír takýto nie je. Je oveľa komplikovanejší.

Vidíme z neho totiž len o čosi menej ako dvadsatinu, väčšiu časť tvorí takzvaná tmavá hmota, ktorú vidieť nemôžeme, no aspoň dokážeme sledovať jej gravitačný vplyv. Najdominantnejším prvkom v kozme je však tmavá energia. Tá tvorí až 72 percent vesmíru a vieme o nej iba málo.

Koniec kozmu

Pochopenie tejto energie, ktorú vedci objavili len v roku 1998,  je veľmi dôležité. Okolo nej sa krúti jedna z najzákladnejších otázok kozmológie: aký bude koniec vesmíru? Vedci teraz tvrdia, že konečne poznajú "definitívnu" odpoveď.

Odborníci z laboratórií JPL pri americkom Národnom úrade pre letectvo a vesmír NASA podľa štvrtkového vydania časopisu Science veľa optimizmu neponúkajú. Budúcnosť vesmíru bude chladná a prázdna. Jeho rozpínanie sa totiž podľa vedcov nikdy nezastaví, dokonca sa bude stále zrýchľovať.

Že sa kozmos rozpína, vieme už dlhšie. Otázne však bolo, či sa toto rozpínanie zrýchľuje, alebo spomaľuje. Ak by sa spomaľovalo, v istom okamihu by sa vesmír začal zmršťovať, až by sa úplne scvrkol. Možno dokonca do malého bodu, ďalšej singularity. Ak by sa však rozpínanie zrýchľovalo, čakala by nás pomalá termická smrť: vyhasnuté hviezdy, ešte viac vzdialené galaxie a všade mŕtva temnota.

Galaxia ako zväčšovacie sklo

Podľa výsledkov vedcov nás čaká druhý scenár. Odborníci to zistili vďaka unikátnej metóde. Využili Hubblov vesmírny ďalekohľad, európsky VLT v Čile, galaktickú superkopu Abell 1689 vzdialenú viac než 2 miliardy svetelných rokov a ešte vzdialenejšie objekty. Vďaka einsteinovskému fenoménu gravitačnej šošovky sa cez Abell pozerali na tieto veľmi vzdialené galaxie a vďaka tomu zistili, aká je štruktúra samotného priestoročasu.

Vedci totiž čosi vedeli o vlastnostiach vzdialených galaxií, vedeli tiež čosi o tom, akým spôsobom sa má správať gravitačná šošovka. A tiež predpokladali, že prípadné anomálie budú prejavmi tmavej energie. „Je to ako zväčšovacie sklo," povedala pre PhysOrg.com Priyamvada Natarajanová, spoluautorka štúdie. „Obrázok závisí od tvaru šošovky a ako ďaleko ju držíte od objektu, na ktorý sa pozeráte."

Ohnutý obraz

Možno konečná odpoveď na starú kozmologickú otázku však nie je jediným výsledkom novej vedeckej metódy. Už teraz odborníci hovoria, že podobným spôsobom môžu konečne systematicky skúmať tmavú energiu.

„Na tejto metóde sa mi páči najviac to, že je vizuálna," povedal podľa Daily Telegraph Eric Jullo, šéf tímu vedcov z JPL. „Doslova môžete vidieť ako gravitácia a tmavá energia ohýbajú obraz galaxií v pozadí."

 


Saturnov mesiac prišiel o prstenec

Saturnov mesiac Rhea mal obklopovať pás z častíc. Vedci zistili, že tam nie je.

BRATISLAVA. Mal to byť jediný mesiac v našej slnečnej sústave s vlastným prstencom. Vlastne, malo to byť jediné pevné kozmické teleso s prstencom, planéty s pásmi prachu a väčších častíc sú totiž plynové obry. Teraz však vedci tvrdia, že okolo Saturnovho mesiaca Rhea prstenec nie je. Dokazujú to snímky americkej sondy Cassini.

Práve táto sonda NASA v roku 2005 pozorovala pri asi tisícpäťstokilometrovom telese zvláštnu anomáliu. Pri prelete magnetickým poľom planéty došlo k narušeniu spôsobom, ktorý poukazoval na prstenec. Podľa National Geographic si vedci mysleli, že okolo Rhey krúži nejaký kozmický odpad, a ten blokoval ióny a elektróny zo Saturna.

Fotografie z rokov 2008 a 2009, ktoré teraz odborníci analyzovali, však nič také neukazujú. „Sme presvedčení, že mesiac neobieha žiaden pevný materiál,“ povedal astronóm Matthew Tiscareno z Cornellovej univerzity. Práve on s tímom analyzoval snímky. Pripúšťa však, že netuší, čo je za anomáliou spred piatich rokov.

 


Hnedý trpaslík je "blízko" pri hviezde

Okolo vzdialenej mladej hviezdy krúži hnedý trpaslík. Obieha dosiaľ najbližšie zo všetkých exoplanét a hnedých trpaslíkov, ktoré dokázali priamo zobraziť.

TUCSON. Medzinárodný ďalekohľad v Čile objavil veľmi mladého hnedého trpaslíka (teleso medzi planétou a hviezdou), ktorý obieha dosiaľ najbližšie okolo podobne mladej hviezdy slnečného typu. V časopise Astrophysical Journal Letters to oznámil šesťčlenný tím, ktorý viedli Beth Billerová a a Michael Liu z Havajskej univerzity v Honolulu a Laird Close z Arizonskej univerzity v Tucsone (obe inštitúcie USA).

Teleso objavili vedci špeciálnym koronografovým zobrazovačom. Ten zatieňuje žiarivé teleso v strede, čo umožňuje vidieť menej jasné telesá či javy v susedstve. Infračervené zariadenie v tomto prípade bolo pripojené k ďalekohľadu Gemini-South s priemerom objektívu 8 metrov na observatóriu v Čile.

Nezvyčajne blízko

Hnedý trpaslík je teleso väčšie ako obrovské plynné planéty typu Jupitera, no stále pod spodnou hmotnostnou hranicou hviezdy. Preto nesvieti vďaka termojadrovým reakciám vo svojom strede, ale vďaka zvyškovému žiareniu vnútra, ktoré sa zohrialo pri vzniku telesa pod vplyvom vlastnej tiaže.

Taký je aj novoobjavený hnedý trpaslík, ktorého vedci nazvali PZ Tel B. Má hmotnosť 36 hmotností Jupitera. Obieha hviezdu PZ v súhvezdí Ďalekohľadu (Telescopii, skrátene Tel), vzdialenú čosi vyše 150 svetelných rokov od Slnka. O hmotnosť však v jeho prípade až tak nejde, unikátna je najmä vzdialenosť, ktorá ho delí od materskej hviezdy. Je to iba 18 astronomických jednotiek (18-krát vzdialenosť Slnko-Zem).

Dosiaľ známi hnedí trpaslíci, ako aj exoplanéty, ktoré sa podarilo priamo zobraziť, obiehajú vo vzdialenostiach nad 50 AU, teda ešte o štvrtinu ďalej ako Pluto okolo Slnka.

Okolo mladej hviezdy

PZ Tel B obieha po dosť výstrednej dráhe okolo svojej materskej hviezdy, ktorá je vlastne akýmsi Slnkom v podstatne mladšom vydaní. Hviezda má "iba" 12 miliónov rokov, čo je na hviezdu takého typu naozaj mladý vek. Preto v jej sústave zostáva ešte veľa chladného prachu, z ktorého by mohli vznikať planéty. Otázne však je, či k vzniku takýchto telies vôbec môže dôjsť, keďže v sústave je práve hnedý trpaslík.

 


http://veda.sme.sk